Okienko školskej špeciálnej pedagogičky

   Naša škola sa už dlhodobo a odborne snaží pomáhať deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Jedná sa o deti, ktoré majú Centrom poradenstva a prevencie (CPaP) diagnostikované vývinové poruchy učenia, narušenú komunikačnú schopnosť, prípadne poruchu pozornosti a hyperaktivity, deti choré a zdravotne oslabené  a pod. Týmto deťom sú poskytnuté podporné opatrenia, ktoré im pomáhajú vo výchovno-vzdelávacom procese. Niektorí žiaci sa vzdelávajú podľa Individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov, vypracovaných a „šitých“ na konkrétneho žiaka, s prihliadnutím na jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.

     Život dieťaťa s vývinovými poruchami učenia je často spätý so školskou neúspešnosťou. Práve táto neúspešnosť má ďalekosiahle dôsledky. Ak je dieťa dlhodobo frustrované svojimi neúspechmi a chronicky nedochádza k pozitívnemu prijatiu, dochádza k narušeniu osobnostného vývoja. Doma je trestané častejšie ako jeho rovesníci, častejšie počúva výčitky. Menej voľného času venuje hrám a pociťuje väčší odpor k rodičom, učiteľom a ku školským povinnostiam.

     Každý z nás vie niečo dobre, niečo mu robí problémy. Pre život je dôležité vedieť čítať, písať a počítať. Dieťa potrebuje pomoc, aby sa toto naučilo, pomáhame mu nie preto, že je lenivé a hlúpe. Ak u dieťaťa pretrvávajú problémy v čítaní, písaní , osvojovaní matematických operácií aj v druhom ročníku je nutné psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenie odborníkmi v CPaP. Odborníci určia potrebné závery a odporúčania pre ďalšiu prácu vo výchovno-vzdelávacom procese. Rodičia sa týchto vyšetrení nemusia obávať, lebo čím skôr sa potvrdí niektorá porucha učenia, tým skôr sa dieťaťu poskytne špeciálno-pedagogický servis a môže sa začať s redukáciou. Dieťa si osvojuje učivo špeciálnymi metódami a postupmi, môže sa mu upraviť obsah učiva, využívajú sa špeciálne pomôcky, preferuje sa ústna forma skúšania, dieťa je častejšie hodnotené slovne. Pri deťoch s vývinovými poruchami učenia si viac všímame aj malé úspechy, oceňujeme snahu, čo najviac využívame pochvalu a povzbudenie. Všetkým  (rodičom, učiteľom, vychovávateľom) by malo ísť o to, aby sa tieto deti cítili v škole dobre a zažívali aj pocity úspechu a vlastnej sebarealizácie. 

Najčastejšie vývinové poruchy učenia

     Dyslexia – porucha čítania. Je najznámejšia z celej skupiny porúch učenia. Schopnosť naučiť sa čítať je výrazne znížená, pričom inteligencia i sociálne prostredie sú v norme. Žiak ťažko spája písmená do slabík a slov, nie je schopný sledovať čítanie spolužiakov očnými pohybmi, má sklon k dvojitému čítaniu a v dôsledku spomínaných ťažkostí mu uniká obsah textu. Nechápe zadané pokyny a úlohy.

     Dysgrafia – porucha písania. Postihuje písomný prejav, ktorý býva nečitateľný, dieťa si ťažko pamätá písmená, ťažko ich napodobňuje. Dieťa drží ceruzku, alebo pero kŕčovite, nie je schopné vykonávať plynulé ťahy, písmená sú kostrbaté, v diktovaných slabikách a slovách vynecháva a prehadzuje písmená.

     Dysortografia – porucha pravopisu. Deti s touto poruchou najčastejšie zamieňajú krátke a dlhé samohlásky, nerozlišujú slabiky dy- di, ty – ti, ny – ni, vynechávajú, pridávajú, zamieňajú písmená či celé slabiky. Dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov ich nedokáže okamžite uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i,ý-í.

     Dyskalkúlia – porucha matematických schopností. Prejavuje sa problémami v orientácii na číselnej osi, zámenami číslic (napr. 6/9), zámenami čísel (napr. 2008/2800), neschopnosťou robiť matematické operácie (sčítania, odčítania, násobenia, delenia), poruchami v priestorovej a pravoľavej orientácii.

     V poslednom období sa čoraz častejšie stretávame s deťmi, ktoré sú označované pojmom deti s ADHD ( jedná sa o poruchu pozornosti a hyperaktivity ). Žiaci s ADHD majú problémy so sústredením, impulzivitou a sú hyperaktívni. V porovnaní s ostatnými žiakmi sa niektorí javia ako pomalí, ich práca si vyžaduje niekoľkokrát dlhší čas. Tieto deti sa niekedy javia ako zasnené alebo nepozorné, prejavujú sa u nich výrazné poruchy psychických procesov, ľahko sa dajú rozptýliť vonkajšími vplyvmi.

Hlavné úlohy školského špeciálneho pedagóga

 - Individuálna práca so žiakmi so ŠVVP ( nápravné cvičenia a metódy na redukciu vývinových porúch učenia, rozvoj motorických funkcií, príprava na testy a previerky, posilňovanie sebavedomia žiakov)

 - V spolupráci s triednym učiteľom vypracovanie Individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu.  (ciele, úprava učebnej látky a učebných postupov, spôsob hodnotenia a  klasifikácia, organizácia starostlivosti)

 - Osobné pohovory s rodičmi žiakov

 - Zabezpečovať technicko-materiálne potreby a pomôcky

 - Asistovať pri zápise do 1. ročníka

 - Spolupracovať s učiteľkami MŠ

 - Zúčastňovať sa pracovných stretnutí a odborných konzultácií v Centre poradenstva a prevencie (oboznámiť sa so správami jednotlivých žiakov, vyšetrených v CPaP, závery a odporúčania uviesť do výchovno-vzdelávacieho procesu , prípadné nejasnosti konzultovať s ostatnými odborníkmi)

 - Organizovať spoluprácu tímu ( riaditeľ školy, výchovný poradca, školský špeciálny pedagóg, triedny učiteľ, pedagogickí asistenti, rodičia, samotný žiak)

 - Depistáž u žiakov

 - Sledovať odbornú literatúru (poznatky aplikovať do vlastnej praxe po dôkladnom zvážení a prispôsobení konkrétnym žiakom)

 - Rozdávať radosť a optimizmus ( učiteľom dať najavo, že nie sú sami so svojimi problémovými deťmi a problémovým deťom zasa, že sú šikovné a svoj nedostatok, problém, zlyhanie dokážu s jeho pomocou odstrániť, robiť „bútľavú vŕbu“ deťom, učiteľom, rodičom)

Slovo rodičom:

     Nezastupiteľní pri výchove, vzdelávaní a náprave porúch učenia sú rodičia dieťaťa, ktorí dokonale poznajú silné i slabé stránky jeho osobnosti, ako aj jeho psychické reakcie na rozličné situácie či podnety. 

    Čoraz častejšie sa v škole stretávame so žiakmi s narušenou komunikačnou schopnosťou,

t. j. so žiakmi s poruchami reči. Tieto deti mávajú často v školskom prostredí problémy s čítaním, ale aj s písaním, najmä diktátov. Chyby reči nesmieme preceňovať, ale ani podceňovať. Ak u dieťaťa pretrváva nesprávna výslovnosť aj po piatom roku, treba sa poradiť s odborníkom – logopédom, ktorý na základe vyšetrenia rozhodne o vhodnom čase a spôsobe korekcie. Logopéd po vyvodení správnej artikulácie jednotlivých hlások potrebuje aktívnu spoluprácu rodičov, pretože hovorová reč sa musí precvičovať a automatizovať v domácom prostredí. Deťom je potrebné od útleho veku veľa čítať, cvičiť riekanky, piesne, často sa spolu rozprávať. Naša škola úzko spolupracuje s CPaP v Ružomberku, keď pani logopedička dochádza do MŠ a intenzívne pracuje najmä s predškolákmi.

Školská zrelosť

     Začiatok školskej dochádzky je pre dieťa veľká životná zmena. Dieťa získava novú rolu, stáva sa školákom, žiakom. Namiesto hry prichádza školská práca a plnenie povinností. Škola znamená zvýšený nárok na poslušnosť a disciplínu. Niekoľko percent detí, ešte nemá v šiestich rokoch požadované znaky školskej zrelosti.

Kritériá a znaky školskej zrelosti:

- telesná spôsobilosť ( vyspelosť, zrelosť nervových dráh, výška, hmotnosť)

- mentálna spôsobilosť ( myslenie sa stáva analytickejším, obohacuje sa slovná zásoba dieťaťa a jej obsah )

- emocionálna zrelosť ( ústup od impulzívnych reakcií a nadmernej vzrušivosti, citová labilita, precitlivenosť, plačlivosť, nesústredenosť, nesamostatnosť, vzdorovitosť, agresivita patria medzi znaky nespôsobilosti pre školu)

- sociálna zrelosť ( predpokladá vyvinutú potrebu dieťaťa stretávať sa s inými deťmi, dieťa musí byť samostatné a primerane svojmu veku nezávislé od rodičov, musí byť schopné prevziať patričnú zodpovednosť za svoje konanie i za plnenie učebných povinností)

- reč, sluchové vnímanie, fonologické uvedomovanie ( reč by nemala byť výraznejšie narušená, poznať prvé, posledné písmeno v slove, syntézu a analýzu slov)

- rozvoj matematických schopností ( porozumieť základným pojmom málo/veľa, viac/menej, vľavo/vpravo, mechanicky ovládať číselný rad do 10)

- grafomotorika, lateralita ( zvládnutie držania ceruzky, primeraná manipulácia a tlak pri písaní, ľavorukosť je nevyhnutné rešpektovať)

      Pri posudzovaní školskej zrelosti je dôležité rešpektovať aj názory učiteliek z materskej školy, pretože dieťa sa inak správa v domácom prostredí a inak v kolektíve detí. Rodič alebo zákonný zástupca má právo požiadať o odklad o jeden školský rok (predĺženie predprimárneho vzdelávania). Dôvodom môže byť zdravotný stav dieťaťa, psychická nezrelosť, prílišná naviazanosť na rodičov. Svoje rozhodnutie rodič oznámi pri zápise do školy a písomne požiada riaditeľku materskej školy o pokračovanie predprimárneho vzdelávania.

     Niekedy má rodič záujem o predčasné zaškolenie dieťaťa t. j. nástup dieťaťa do školy pred dovŕšením šiesteho roku. Vtedy je nutné vyšetrenie v CPaP na posúdenie školskej zrelosti. Až na základe výsledkov vyšetrení sa určí ďalší postup.

Konzultačné hodiny pre rodičov:

Pondelok v čase 15.00 – 16.00